Myšlienka
že žienka
stratená
je nájdená
v mysli
prúžok zvislý
čo odhalí
smietok malý
na tom prúžku
v modrom krúžku
tá žienka
menom Marienka
plače
či od radosti skáče
sama netuší
ťahá ju za uši
ten smietok
v modrom krúžku
na tom prúžku
čo myšlienku
a ani zmienku
žiadny pocit
pre Marienku .
skončili sa, dni nárekov a samoty objavila si sa ty podnikáme kroky nesmelé, virtuálne, naživo, iba chvíľa, už sme zrelé prekonáme kilometre v suchu, daždi, v silnom vetre za láskou, za poznaním, milujem, keď kráčaš s ním s pocitom čo cítime obe, už sme v tom !
bičovaná pocitom dnešnej lásky celým telom, mi prúdia na nás otázky som ešte nažive, vnímam realitu ? možno niekde ležím, nechali ma zbitú s dierou v hlave, v takom stave dialo sa to včera, deje sa to práve vstávam, skúšam prvé kroky nesmelé cítim, že už sme na dnešok zrelé mám pocit akoby len jediným skutkom ty nie, zaplavila som sa smútkom ako kvety, sú bez vody [...]
dotýkať, sa zatiaľ nesmiem no po čom túžim, najlepšie viem dve osoby v jednom objatí na planéte, len ja a ty čo bude, je len medzi nami vzdialenosť, ničená snami spojeniu, sa nič nevyrovná nechcem, nebudem pri tebe vzorná strhávam okovy z tvojho tela v prvom momente, som to chcela pohľad opitý tvojou krásou napĺňaš ma hľadanou spásou perami krúžim po tvojom tele [...]
Celá debata | RSS tejto debaty