sama sebou

Opustená ako ryba v mori, obklopená tisícim zhlukom. Neveriacky do neba kričiac o pomoc. Plavím sa rozbúreným životom. Vlny narážajú o telo, bojuj, nevzdávaj sa, preplávaš búrku, objaví sa slnko. Ráno. Zmyješ slzy z tváre, ten pocit je tu stále. Vyčerpaná padám. Zrazu nádej zbadám. Zahalená v bielom, čistá ako sneh. Už je dobre, chytám prúd. Kľud.

Zatvor viečka, prianie, sfúknutá sviečka, tiché milovanie. Vôňou sladkou, vábiš, pokožkou hladkou, tajomstvo neuchrániš. V kútiku pier, vojna, mier, chuť opojná. Ako Eva, nahá, nesmiem, to ma zmáha. Kvapky potu, dosť bolo snov, nesú potopu, citov.

Chcem to cítiť zas, to, keď zvedavosť je v nás. Chcem pri tebe stáť, tvojmu telu sa odovzdať. Chcem ti modré z neba zniesť, tvojím rytmom sa nechať viesť. Chcem ti kus zo seba dať, tak poďme sa spolu hrať.

Ako plynul čas, strácal sa hlas, v tebe, v nás, už vypršal jas. Posledný krát, zazrieť ťa tak, ako nikdy pred tým, hovorila si im: bude to ako keď spím. Lúčime sa už, ťažoba, nuž naposledy, v tedy … S výčitkami, maj sa, o nás z hora postaraj sa .

Pristihnutá pri čine, stalo sa to, čo sa nepodarí väčšine. Už pri prvom bozku, stalo sa to, spravila zo mňa trosku. Dúfajúc, že znova, stalo sa to, bola ako nová. Plná sily, stalo sa to, presne v tej chvíli. Iba dve telá, stalo sa to, túžba v nich vrela. Rýchly koniec, stalo sa to, ešte nezaznel zvonec. Opäť v tom, stalo sa to, v […]

Dvorím sa ti, plazím k nohám, budem tu pre teba, pokiaľ neskonám. Dobyla si srdce moje, nepatrí nikomu, je iba tvoje. Klaniam sa ti k nohám, chcem ťa, potrebujem, pre teba aj Mount Everest zdolám. Verne ti slúžiť, ako otrok, navždy ťa ľúbiť, byť tvoj poskok. Odložme hádky, milujme sa, život je krátky.