zahalené tajomstvom lásky nie sú tým za čo ich pokladáte s predsudkom zlým zákon neumožňujúci to po čom túžia do sveta vnášate veď nikomu neublížia ako heterosexuál chcú aj oni milovať nezakazujte ! niet sa o čo strachovať a preto s úsmevom na tvári vlejte do životov nádej podporte vec rozumnú nech aj ich život má dej !

tí, ktorí majú hlásať o láske a porozumení rozosievajú nenávisť v tomto pohlavnom omámení tí, ktorý lásku zažili nepoznanú, bolestivú sa chytia za srdce v tejto chvíli nech predsudky z tela zmyjú tí, ktorí odvracajú zrak od Adama a Evy v opačnom znení dnes ešte môžu zajtra sa to zmení tí, ktorí si idú za svojím cieľom prišli na zem rovnakou cestou božím […]

veľké slová káže miluj blížneho svojho no sám to nedokáže odsudzuje počin lásky dvoch rovnakých ľudí iným viaže cez oči pásky do frasa ! veď to nie je choroba ale pre mnohých spása zanevreli, prestali veriť kresťanský ortieľ pritom tak jednoduché stačí sa s tým zmieriť

strácam sa celá v hĺbke slova veď z tohto počinu sa dopúšťame zločinu ! pravdou je že ani jeden z národov nie je hojný no s tým čo má by mal byť spokojný prečo každý kričí „a svetový mier“ keď čítam opak z tvojich pier prečo dokážeš mávnutím ruky zabiť človeka ? nie jedného, stovky tradícia z pred časov baroka ? haldy obetí pád na duši či na […]

každý deň s pocitom viny chcem vrátiť čas urobiť krok iný odohrávam si v myšlienkach ten tok kedy som zaváhala bol to do jamy levovej skok na samom spodku úplnej spodiny vylievam si srdce do tejto hodiny vyslyš moje slová daj mi šancu znova dovoľ mi hľadieť na teba ako kedysi črtať tvoje plné obrysy hladiť ti vlásky spomínam na každý detail robí mi to na duši vrásky […]

Vždy keď sa obloha zatiahne a zostane len ticho vtedy spomeniem si na teba v mojom srdci si navždy zanechala echo horí mi telo túžbou ktorou vábila si ma stále nezabúdam na tvoj prenádherný úsmev na tie jamky malé keď si ma jemne bozkala pri ušku vtedy sa v celom mojom tele prebudili motýle čo bývali v podbrušku ja som bola vždy tá neistá no prvá som ti s rukou zachádzala […]

sychravý deň bez teba končí hrnú sa potoky do mojich očí kedy ten pocit nadobro skonči bez lásky toľká bolesť v očiach odlesky nemôžem kričať zle sa mi dýcha stop v srdci ma pichá po každom jednom sklamaní ma tvoja pýcha poraní zomieram na vnútorné krvácanie nezabudnem na naše prvé a posledné milovanie

z blata a hliny tvoje pocity viny tvoja duša nečistá z dreva a lístia z kameňa srdce ťažko bijúce že duša čistá ako kvety na lúke kvitnúce ? marha ! plamene v tebe žijúce a láva čo tebou preteká robí monštrum z človeka

pálime sviecu pre tvoju dušu spiacu prečo len raz za rok na viac nemáš nárok ? boli sme s tebou celé roky učil si nás prvé kroky rozdával si radosť lásku no ocitol si sa na vlásku na pokraji života už len čakanie na Godota v kŕčoch a mukách odchádzal si v božích rukách slzavý pohľad na nebo modré si hore už ti je dobre

začiatky boli plne lásky neskrývali sme sa pod žiadne masky prelomila si vo mne ľady keď hladila si moje vnady keď chutnali sme svoje pery premohlo nás to boli sme zvery hlasné vzdychy naokolo naozaj nám dobre bolo boli to chvíle plné lásky teraz mám na duši veľké vrásky teraz srdce ma bolí praská keď končí sa naša láska