sama sebou

jediným výrazom zranenej srny

v duši narušila pokojné vlny

stačil iba pohľad, na lásku

pevne som sa chytila, povrázku

ani nie po chvíli prehovorila

zdala sa byť milá, zdvorilá

nič som nevravela, nemusela

ihneď všetko pochopila

pár dní bez dotyku, pohľadu

vyparila sa, zmizla mi z dohľadu

na duši tesno, úzko bolo

teraz sama, predo mnou ďaleké mólo

kráčala som hodiny dlhé

srdce stále nič, nežije, je tuhé

horiace plamene, žiadna iskra

je to ona, som si istá !! opäť žijem, lietam, skáčem

dnes ani zajtra, už neplačem

ale čo ona ?

ako to cíti zrovna ?

ja milujem už dnes

ona nie, tam je zakopaný pes ..