Neprestanem

22. februára 2016 21:48, Prečítané 1 926x, blcha, Nezaradené

Ako Picasso maľoval krásu

Ty maľuješ, do života môjho spásu

Aj vzdialene , ja od teba, ty odo mňa

Nenahliahnem na spodok dna

Nespútajú ma okovy smútku

Nebudem umierať v zármutku

Ja postavím sa prekážkam

Ťarchu pre tvoj pohľad prekonám

Raz vybojujem si tvoje srdce

Či chladné ako ľad, či horúce

Iba v mojej prítomnosti

Bude búšiť, bez úzkosti

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

R.

01.04.2018

skončili sa, dni nárekov a samoty objavila si sa ty podnikáme kroky nesmelé, virtuálne, naživo, iba chvíľa, už sme zrelé prekonáme kilometre v suchu, daždi, v silnom vetre za láskou, za poznaním, milujem, keď kráčaš s ním s pocitom čo cítime obe, už sme v tom !

nepokoje vnútra

26.06.2017

bičovaná pocitom dnešnej lásky celým telom, mi prúdia na nás otázky som ešte nažive, vnímam realitu ? možno niekde ležím, nechali ma zbitú s dierou v hlave, v takom stave dialo sa to včera, deje sa to práve vstávam, skúšam prvé kroky nesmelé cítim, že už sme na dnešok zrelé mám pocit akoby len jediným skutkom ty nie, zaplavila som sa smútkom ako kvety, sú bez vody [...]

V omámení

19.06.2017

dotýkať, sa zatiaľ nesmiem no po čom túžim, najlepšie viem dve osoby v jednom objatí na planéte, len ja a ty čo bude, je len medzi nami vzdialenosť, ničená snami spojeniu, sa nič nevyrovná nechcem, nebudem pri tebe vzorná strhávam okovy z tvojho tela v prvom momente, som to chcela pohľad opitý tvojou krásou napĺňaš ma hľadanou spásou perami krúžim po tvojom tele [...]

Najnovšie správy