veľké slová káže miluj blížneho svojho no sám to nedokáže odsudzuje počin lásky dvoch rovnakých ľudí iným viaže cez oči pásky do frasa ! veď to nie je choroba ale pre mnohých spása zanevreli, prestali veriť kresťanský ortieľ pritom tak jednoduché stačí sa s tým zmieriť

strácam sa celá v hĺbke slova veď z tohto počinu sa dopúšťame zločinu ! pravdou je že ani jeden z národov nie je hojný no s tým čo má by mal byť spokojný prečo každý kričí „a svetový mier“ keď čítam opak z tvojich pier prečo dokážeš mávnutím ruky zabiť človeka ? nie jedného, stovky tradícia z pred časov baroka ? haldy obetí pád na duši či na […]

každý deň s pocitom viny chcem vrátiť čas urobiť krok iný odohrávam si v myšlienkach ten tok kedy som zaváhala bol to do jamy levovej skok na samom spodku úplnej spodiny vylievam si srdce do tejto hodiny vyslyš moje slová daj mi šancu znova dovoľ mi hľadieť na teba ako kedysi črtať tvoje plné obrysy hladiť ti vlásky spomínam na každý detail robí mi to na duši vrásky […]

Vždy keď sa obloha zatiahne a zostane len ticho vtedy spomeniem si na teba v mojom srdci si navždy zanechala echo horí mi telo túžbou ktorou vábila si ma stále nezabúdam na tvoj prenádherný úsmev na tie jamky malé keď si ma jemne bozkala pri ušku vtedy sa v celom mojom tele prebudili motýle čo bývali v podbrušku ja som bola vždy tá neistá no prvá som ti s rukou zachádzala […]