z blata a hliny tvoje pocity viny tvoja duša nečistá z dreva a lístia z kameňa srdce ťažko bijúce že duša čistá ako kvety na lúke kvitnúce ? marha ! plamene v tebe žijúce a láva čo tebou preteká robí monštrum z človeka

pálime sviecu pre tvoju dušu spiacu prečo len raz za rok na viac nemáš nárok ? boli sme s tebou celé roky učil si nás prvé kroky rozdával si radosť lásku no ocitol si sa na vlásku na pokraji života už len čakanie na Godota v kŕčoch a mukách odchádzal si v božích rukách slzavý pohľad na nebo modré si hore už ti je dobre

začiatky boli plne lásky neskrývali sme sa pod žiadne masky prelomila si vo mne ľady keď hladila si moje vnady keď chutnali sme svoje pery premohlo nás to boli sme zvery hlasné vzdychy naokolo naozaj nám dobre bolo boli to chvíle plné lásky teraz mám na duši veľké vrásky teraz srdce ma bolí praská keď končí sa naša láska

sledovať tvoje telo sa mi zachcelo pri každom nádychu zostávam v ostychu otváraš oči nikdy to neskončí moje city skutočné nie na moment ale dlhoročné už pri prvom bozku vrážaš do mňa obrovskú triesku po každom zastonaní ma viac a viac raní mne sa to páči poď hlbšie nech sa ráči veď som len vzduch čo spôsobí v tebe vzruch a keď už máš dosť odhodíš ma ako […]

kto drží kľúč k našej slobode kto v tento čas dokáže byť v pohode nič nieje tak ako chcelo byť keď počuješ ranu ideš sa skryť srdce ti nebije ako inokedy rieš čo bude, nerieš čo bolo vtedy pre každú korunu si ruky lámeš už aj svoju rodinu nechutne klameš doba spravila takýchto ľudí čo toho diabla z nás odpudí ? láska či v boha viera tá vo mne dňom čo dňom […]