máš tak šikovné svoje rúčky keď vždy zavedieš ma poza kríčky keď robíme tam pele mele je to také krásne vrelé jemne dotýkaš sa mojej čipky vtedy mi stoja všetky chĺpky viem čo máš rád takto vonku preto nemám podprsenku škriabem ťa a vzdychám hlasno už mám v hlave celkom jasno keď nie sme spolu srdce mne a tebe praská je to proste čistá láska

prachom zapadnutá čistota už len strach žiadna istota keď davom si cestu razíš späť neprijíma ťa tento svet len raz zídeš z chodníka už sa tvoj svet iných netýka chyba to veru veľká bola teraz sa dívaš už len z dola choď teraz prosím inou cestou ja to raz skúsim s inou nevestou

veď je nás tak veľa a predsa sa strieľa či si strieľa z koho z nás nevinný špás no veľa hodín odbíja až pridlho zabíja skutky či slová stačí dosť robí to znova s pocitom smelým tomu chaosu velím no je toho veľa nezvládla som čo som chcela znova to preberá robí zo seba zviera až mi z toho v krku zviera pomôžte mi prosím tú ťarchu sama neunosím

krátko sa lúčil život ho skľúčil pohroma nastala rodina ho opustila už nevládal ďalej ísť cez dlhú alej cesta úmorná to bola nedobrá rola pre neho muža silného nevládal už kráčať oči svoje zmáčať preto rýchlo skončil nohou do hrobu vkročil

pomsta tak sladká boľavá a trpká za tvoj hriech už nevydáš smiech iba bolesť už žiadna dobrá povesť robil čo nemal hrozne ma sklamal po toľkých rokoch prestrielaných brokoch nezakryješ tú dieru stratila som v teba vieru

vyšlo dieťa vyšlo skrátka otvorilo zadné vrátka veď dlho sa túlalo po maminom tele boli to pre ňu chvíle skvelé teraz rastie ako z vody naberá po nej naberá podoby túla sa túla obrába krásky vyrába mame vyrába vrásky veď ty si dieťa z dobrej rodiny sú veľmi zlé na teba ozveny dúfam že sa usadíš s dobrou ženou keď ja už budem hlboko pod zemou

moje srdiečko je plné skapínajúcej lásky čo mi robí vrásky na duši a preto si zapíš za uši že robiť mi zle sa nesluší preto ako smrteľník život dožiť niečie srdce si dobiť šťastná navždy byť už nechcem sa trýzniť s tebou sa spriazniť

vášnivé leto stále chceme to ja tebe ty mne tváriš sa skromne no viem čo ťa teší si len môj feši spravím to znova budem riadne divá ako rozprávková víla a potom súdržne spravíme to nežne

strach srdce bije na poplach mlčky sa dívam pocity skrývam už nemôžem viac chtiac či nechtiac nechcem sa brániť jemu sa strániť a tak to neskazím cestu si razím k jeho perám cestu zdolám pery krk prsia pery sme ako zvery ide nižšie žiadne klišé zvíjam sa kričím trám postele ničím poďme obavy zhoďme spravme to smelo chcem cítiť tvoje telo

noc tmavá duša malá mestom sa šíri v tej chvíli strach ničoty pach nastal len kráča už beží či prší či sneží ide si svoje ničí to tvoje alkohol ho zmohol v náručí ťa zviera ten netvor zviera tvoj hlas tíši v skrýši kde ani noha len ty a mátoha bojuješ kopeš kúšeš no vieš že koniec prišiel ako on odišiel