Choroba ťa zničila,
všetok život z teba vypila,
teraz už len mizneš,
ako ruža vedneš.
Ničí nás to, bolí,
chcem vrátiť čas, keď sme boli ,
nič nenahradí,
ten pocit, keď človek niekoho stratí.
Kosť a koža z teba,
verím, že pôjdeš do neba,
vždy s láskou si sa starala,
s nami si sa hrávala .
Tak zbohom Helena,
viac nebudeš v tomto svete veznená,
bude sa ti lepšie žiť,
no ak ešte môžem pre teba niečo urobiť … do skorého videnia
skončili sa, dni nárekov a samoty objavila si sa ty podnikáme kroky nesmelé, virtuálne, naživo, iba chvíľa, už sme zrelé prekonáme kilometre v suchu, daždi, v silnom vetre za láskou, za poznaním, milujem, keď kráčaš s ním s pocitom čo cítime obe, už sme v tom !
bičovaná pocitom dnešnej lásky celým telom, mi prúdia na nás otázky som ešte nažive, vnímam realitu ? možno niekde ležím, nechali ma zbitú s dierou v hlave, v takom stave dialo sa to včera, deje sa to práve vstávam, skúšam prvé kroky nesmelé cítim, že už sme na dnešok zrelé mám pocit akoby len jediným skutkom ty nie, zaplavila som sa smútkom ako kvety, sú bez vody [...]
dotýkať, sa zatiaľ nesmiem no po čom túžim, najlepšie viem dve osoby v jednom objatí na planéte, len ja a ty čo bude, je len medzi nami vzdialenosť, ničená snami spojeniu, sa nič nevyrovná nechcem, nebudem pri tebe vzorná strhávam okovy z tvojho tela v prvom momente, som to chcela pohľad opitý tvojou krásou napĺňaš ma hľadanou spásou perami krúžim po tvojom tele [...]
Celá debata | RSS tejto debaty