maľovala by som tvoju krásu zachovala by som tón tvojho hlasu napísala by som báseň o tvojom tele sledovala by som ťa dni celé česala by som ti vlasy sú hodvábne a plné krásy bozkávala by som tvoje pery hebké sú sladké a tak krehké bila by som sa proti celému svetu za teba som šialene zamilovaná, vykričím aj do neba

opustená celkom sama blúdim strácam odišla mi láska srdce bolí praská tichý vzlyk stač kohútik nádych klik prosím už nie už nechcem trápenie späť ju chcem bola všetkým oporou dobrým aj zlým bola hrou prehrala som prišli ďalší plakala som život končí

stojíme, sedíme, ležíme STOP! obrovská jama obrovský skok najprv ty na mne potom naopak sladko sa zavrtíš som z teba hlupák motáš mi hlavu motám ti vlasy ťahám ťa pevne to sa ti páči asi som v tebe dlho prenikám hlbšie trasieš sa chveješ tvoje vzdychy sú hrubšie hotovo, padáme konečná nabudúce sa opäť pohráme bola si nebezpečná […]

úspech je naplniť sny málo kto sa vydá k cieľu presne ako my ťaháme čiaru bielu na to aby si prežil nestačí iba piť musíš sa biť musíš zostať byť ak si čistý nehráš „fér plej“ potom je tvoj príbeh hmlistý wey wey nespievaj pravdu tá dosť ničí ľudia chcú klamstvá čo je dosť v pi*i nebuď mág neveria v čary […]

aký vzácny čas premrhaný pre nič pre lásku aj keď bolí ver raz prebolí ničota večná dlho zotrvá zostane nevnímaš ideš vpred neriešiš ďalší let radosť slasť je to strasť iba hosť nezostane odíde opäť smútok hrozný skutok žiadna nádej nepomôže ani čarodej berieš nože všetko končí nič

Chladné okovy, škrtia moje ruky, príjemné, žiadne muky. Krvavé kolená, zodraté riadne, tiché ráno, tak chladné. Nevidím svet, vnímam, páska cez oči, prijímam. Na duši jazvy, nebolí, znova sa ozvy, replay.

Opustená ako ryba v mori, obklopená tisícim zhlukom. Neveriacky do neba kričiac o pomoc. Plavím sa rozbúreným životom. Vlny narážajú o telo, bojuj, nevzdávaj sa, preplávaš búrku, objaví sa slnko. Ráno. Zmyješ slzy z tváre, ten pocit je tu stále. Vyčerpaná padám. Zrazu nádej zbadám. Zahalená v bielom, čistá ako sneh. Už je dobre, chytám prúd. Kľud.

Zatvor viečka, prianie, sfúknutá sviečka, tiché milovanie. Vôňou sladkou, vábiš, pokožkou hladkou, tajomstvo neuchrániš. V kútiku pier, vojna, mier, chuť opojná. Ako Eva, nahá, nesmiem, to ma zmáha. Kvapky potu, dosť bolo snov, nesú potopu, citov.

Chcem to cítiť zas, to, keď zvedavosť je v nás. Chcem pri tebe stáť, tvojmu telu sa odovzdať. Chcem ti modré z neba zniesť, tvojím rytmom sa nechať viesť. Chcem ti kus zo seba dať, tak poďme sa spolu hrať.

Ako plynul čas, strácal sa hlas, v tebe, v nás, už vypršal jas. Posledný krát, zazrieť ťa tak, ako nikdy pred tým, hovorila si im: bude to ako keď spím. Lúčime sa už, ťažoba, nuž naposledy, v tedy … S výčitkami, maj sa, o nás z hora postaraj sa .