jediným výrazom zranenej srny
v duši narušila pokojné vlny
stačil iba pohľad, na lásku
pevne som sa chytila, povrázku
ani nie po chvíli prehovorila
zdala sa byť milá, zdvorilá
nič som nevravela, nemusela
ihneď všetko pochopila
pár dní bez dotyku, pohľadu
vyparila sa, zmizla mi z dohľadu
na duši tesno, úzko bolo
teraz sama, predo mnou ďaleké mólo
kráčala som hodiny dlhé
srdce stále nič, nežije, je tuhé
horiace plamene, žiadna iskra
je to ona, som si istá !! opäť žijem, lietam, skáčem
dnes ani zajtra, už neplačem
ale čo ona ?
ako to cíti zrovna ?
ja milujem už dnes
ona nie, tam je zakopaný pes ..